Pagina:Çittara zeneize 1745.djvu/153

XXIX.

L
onzi da voî, mæ cœu, comme hò da vive

Mi, che hò sempre sciù voî ra fantaxîa?
Frenetico in doî parmi de corsía
Sempre hò cose da dîve e da redîve.

Così tra mi me façço dâ da scrive,
Per scriveve ra mæ marinaría;
Per dîve, comme Amô me dezavvia,
Perchè vegne davanti a comparîve.

Ançi, se miro ò carta ò calamitta,
Subito Amô, con dâme un cappacollo,
Me reprende, e menaçça pe ra vitta.

Nescio! (o me dixe) driçça sciù ro collo:
Ti no vei che ra terra è ra tò vitta?
Che ra mariña è ro tò rompicollo?